História

V súvislosti s vymedzením a ohraničením územia plešivského panstva (pozdejšie Štítnického chotára) sa v donačnej listine z roku 1243 na jeho okraji spomína na jeden „ferricudinát“ (železný hámor). Existoval už pred rokom 1243 a pri ňom aj osada. Existenciu osady v tomto období potvrdzuje aj kostol sv. Mikuláša z prvej polovice 13. storočia. Nemeckí „hostia“ a s nimi aj miestni Sloveni sa zaoberali baníctvom a zúžitkovaním vyťaženej železnej rudy. Už v polovici 13. st. sa tu nachádzali pece a vyhne, kde sa spracovávala železná ruda a železo. Po vyťažení povrchových rudných ložísk sa v priebehu 14. st. prechádzalo na hlbinnú ťažbu rúd. Vznikali nové bane so šachtami, štôlňami a banskými chodbami. Najprv sa pece na redukciu rúd stavali pri ložiskách, od polovice 14. st. sa stavali pri pri rieke Štítnik, kde sa dovážala vyťažená železná ruda a kde vznikali aj nové, výkonnejšie hámre.

V roku 1556 bola Ochtiná vplyvom Františka Bebeka spolu s Turkami vypálená a vyrabovaná. Odvliekli z nej aj veľa ľudí, mnoho z nich aj zabili. Únikom nemeckých baníckych rodín sa vytratil aj nemecký ráz obce. V roku 1694 si baníci vytvorili tzv. Ochtinský banícky poriadok. Kvôli banskej spoločnosti Konkordia prišla Ochtiná aj o posledných 11 polí Haviarskeho bratstva. Preto baníci vypracovali v roku 1836 doplnok banského poriadku.

Od roku 1746 existovala v obci cecha zvaná Společnosť,v ktorej sa chovateli dobytka svojpomocne poisťovali proti škodám na dobytku. Táto spoločnosť pretrvávala do polovice 20. st. ako Svojpomocné dobytkárske družstvo v Ochtinej.V roku 1905 vzniklo pomaďarčujúce stredisko kasíno – Ochtinský občiansky čitateľský krúžok. V r. 1906 ministerstvo vnútra schválilo zmenu názvu obce na Martonháza. Počas prvej svetovej vojny padlo 19 Ochtinčanov. V roku 1920 bolo obci vrátené pôvodné meno Ochtiná. V roku 1920 si občania založili úverné a v roku 1930 potravné družstvo. Jednota – okresné spotrebné družstvo v Revúcej vybudovala v obci v rokoch 1979 – 1981 dom potravín. V rokoch 1983 – 1984 Národný výbor zrekonštruoval starý rodi